Na očnej sietnici máme okolo 130 miliónov receptorov, aj tak však možno rozum ľahko oklamať, aby ste videli aj to, čo neexistuje.
Ak si myslíte, že vidíte, čo vidíte, len vďaka informáciám, ktoré mozgu poskytnú oči, mýlite sa. Mozog je veľký pracant, vonkajšie informácie spracováva v kontexte so všetkými možnými okolitými vnemami, porovnáva ich so svojimi skúsenosťami a následne interpretuje najsprávnejšie, ako sa dá. Mozog vie, že veci sú od nás rôzne vzdialené, a preto aj pri pohľade na 2D obraz vníma perspektívu, ktorá je kráľovnou klamu.
Čo myslíte, ktorá z červených čiar na obrázku je dlhšia? Rozum nám vraví, že tá vzadu, ale je to len ilúzia. Obe čiary sú rovnako veľké.
Zákony perspektívy poznajú umelci, maliari, architekti, grafickí dizajnéri, ale aj cestári, ktorí na zem maľujú natiahnuté dopravné značenia, aby boli dobre čitateľné pod zvyčajným uhlom pohľadu účastníkov premávky.
Už v roku 1533 namaľoval Hans Holbein mladší obraz Veľvyslanci. Ide o asi najznámejší príklad amorfného zobrazenia v maliarstve. Dole medzi veľvyslancami je totiž namaľovaná lebka, ktorú vidíte, len ak sa na obraz pozeráte z dobrého uhla.
Amorfóza je také skreslenie objektov vo výtvarnom umení, vďaka ktorému dokážu umelci vytvoriť fantastické 3D ilúzie. V chráme San Ignazio v Ríme je napríklad na strope namaľovaná ilúzia obrovskej kupoly. Pozrite si nasledujúce video s úžasnými ukážkami amorfných 3D malieb.
Zdroj informácií: MENKHOFF, I.: Svet optických ilúzií. Bratislava : SLOVART, 2009.
Táto stránka používa na poskytovanie služieb súbory cookies. Používaním týchto webstránok vyjadrujete svoj súhlas s používaním súborov cookies. Viac informácií o cookies.
Táto stránka používa na poskytovanie služieb súbory cookies. Používaním týchto webstránok vyjadrujete svoj súhlas s používaním súborov cookies. Viac informácií o cookies.
Na očnej sietnici máme okolo 130 miliónov receptorov, aj tak však možno rozum ľahko oklamať, aby ste videli aj to, čo neexistuje.
Ak si myslíte, že vidíte, čo vidíte, len vďaka informáciám, ktoré mozgu poskytnú oči, mýlite sa. Mozog je veľký pracant, vonkajšie informácie spracováva v kontexte so všetkými možnými okolitými vnemami, porovnáva ich so svojimi skúsenosťami a následne interpretuje najsprávnejšie, ako sa dá. Mozog vie, že veci sú od nás rôzne vzdialené, a preto aj pri pohľade na 2D obraz vníma perspektívu, ktorá je kráľovnou klamu.
Čo myslíte, ktorá z červených čiar na obrázku je dlhšia? Rozum nám vraví, že tá vzadu, ale je to len ilúzia. Obe čiary sú rovnako veľké.
Zákony perspektívy poznajú umelci, maliari, architekti, grafickí dizajnéri, ale aj cestári, ktorí na zem maľujú natiahnuté dopravné značenia, aby boli dobre čitateľné pod zvyčajným uhlom pohľadu účastníkov premávky.
Už v roku 1533 namaľoval Hans Holbein mladší obraz Veľvyslanci. Ide o asi najznámejší príklad amorfného zobrazenia v maliarstve. Dole medzi veľvyslancami je totiž namaľovaná lebka, ktorú vidíte, len ak sa na obraz pozeráte z dobrého uhla.
Amorfóza je také skreslenie objektov vo výtvarnom umení, vďaka ktorému dokážu umelci vytvoriť fantastické 3D ilúzie. V chráme San Ignazio v Ríme je napríklad na strope namaľovaná ilúzia obrovskej kupoly. Pozrite si nasledujúce video s úžasnými ukážkami amorfných 3D malieb.
Zdroj informácií: MENKHOFF, I.: Svet optických ilúzií. Bratislava : SLOVART, 2009.
Späť na blogy